Olu olbmot leat buktán jearaldagaid Gáivuona suohkanii Guolášluotta birra ja goas galgá divvojuvvot. Suohkan lea dan dihte ovttas Troms Kraft nammasaš fitnodagain mearridan dieđihit olbmuide plánaid birra ovddasguvlui. Nu go lea boahtán ovdan, de bilehuvai luodda go Statnett nammasaš fitnodat barggai 420 kV johtasiin. Eavttut ahte besse geavahit luotta ledje ahte Statnett galggai divodit dan nu guhka go ráhkadusbarggut ledje jođus. Suohkan ferte beare šállošit go luodda šattai nu heitot, ja go nu olu olbmot leat bártidan dan dihte. Luodda iige divvojuvvon nu mot lei ovddalgihtii sohppojuvvon, nu ahte lea vel heittogeabbo dál go ovdal Statnett álggii geavahit dan.

Troms Kraft lea ávžžuhan Statnett divodit luotta ja gohččun čoahkkimii vai besset inspiseret, ja sávvamis divodit dan vai prošeakta loahpahuvvo albma ládje. Jus Statnett ii váldde vuhtii gohččuma, de boahtá Troms Kraft váldit ášši Davvi-Romssa diggegoddái ja gáibidit ahte luodda divvojuvvo. Lea váttis diehtit man guhká áššeproseassa sáhttá bistit, muhto Statnett ferte divodit luotta nu mot lei sohppojuvvon. Orru leamen nu ahte bargu divodit luotta ii soaitte álggahuvvot ovdal go diggegoddi lea diđoštan luotta. Lea váttis diehtit geavvágo dán jagi dahje boahtte jagi.

Lea áibbas čielggas ahte sihke Gáivuona suohkan, Troms Kraft ja buot luotta geavaheaddjit sávvet ahte Statnett váldá ášši duođalaččat, ja divoda luotta nu ahte šaddá liikka buorre go ovdal nu mot lei sohppojuvvon ahte galge bargat.  

Dál lea alternatiiva ahte Troms Kraft gáibida buhtadusa Statkraft fitnodagas go leat billistan luotta. Jus nu geavvá, de bálkáha Troms Kraft entreprenevrra divodit dan nu ahte buohkaide fas šaddá buorre luodda man mielde sáhttet johttit Guolášjávrái.